Drevenné podlahy - typy

Drevené podlahy patria medzi podlahové krytiny, ktoré vďaka svojmu príjemnému a prírodnému charakteru, rôznorodosti a farebnej palete jednotlivých drevín, prirodzenej a originálnej kresbe vyvolávajú v človeku pocit harmónie a tepla.

Dojem tepla vyplýva z nízkej tepelnej vodivosti dreva, ktorú telo pri kontakte s podlahou vníma ako príjemne teplý povrch. Podlahy z dreva sú vhodné najmä do obytných priestorov, kancelárií a iných objektov s menším zaťažením, kde sa predpokladá ohľaduplné zaobchádzanie, aby sa čo najviac predĺžila ich životnosť. Pri neohľaduplnom používaní, napríklad keď prejdeme po drevenej podlahe v topánkach s kamienkom a pieskom v podrážke, sa môže povrchová vrstva podlahy poškodiť; jej ochranná funkcia sa zníži a utrpí aj jej vzhľad a tým aj estetický dojem. Z toho dôvodu je vhodnejšie zvoliť do priestorov s väčším zaťažením keramickú alebo laminátovú podlahovú krytinu či inú podlahu, ktorá má odolnejšiu hornú vrstvu.

Nevýhodou iných podlahových materiálov je, že sa na rozdiel od drevenej podlahy už nedajú po poškodení zbrúsiť. Preto je treba dobre zvážiť, do akého priestoru drevenú podlahu vyberáme, to znamená zhodnotiť, do akej miery budeme podlahu zaťažovať, aký bude celkový charakter interiéru (klasický, moderný, retro či historický), v akom rozmedzí v danom interiéri kolíšu teploty atď.

Prečo drevenú podlahu

Je treba si uvedomiť, že prvé, čo pri vstupe do miestnosti uvidíme, je práve podlaha, ktorá vďaka svojej ploche v podstatnej miere ovplyvňuje vnímanie celého interiéru. Jeden z hlavných problémov pri výbere podlahovej krytiny spočíva predovšetkým v rozhodnutí, či chceme podlahu elegantnú svojou prirodzenosťou a pôsobiacu príjemným a teplým dojmom, alebo radšej imitáciu, ktorá tieto výhody stráca, ale z ekonomického hľadiska je pre nás dostupnejšia. To však nie je vždy pravidlom, pretože ceny drevených podláh sa pohybujú od niekoľkých stoviek do tisícov korún za štvorcový meter. Ceny laminátových podláh sú za meter štvorcový (bez kladenia) iba o niečo nižšie.

Cenu určuje najmä kvalita, druh podlahovej krytiny, použité materiály a výrobca. Nie je teda úplne správne tvrdenie, že drevená podlaha je drahým luxusom. Jednou z ďalších výhod drevenej podlahy je jej pružnosť, predovšetkým v prípade, keď sa podlaha kladie na rošt. Takáto montáž šetrí kĺby a svaly a zabraňuje ich predčasnej únave a opotrebovaniu. Vďaka moderným technológiám povrchovej úpravy drevených podláh – lakovaniu a napúšťaniu olejmi, sa podstatne zvyšuje mechanická odolnosť ich povrchu proti ošúchaniu a poškrabaniu.

Podmienky kvalitnej montáže

Drevo ako prírodný, anizotropný a hygroskopický materiál má tiež svoje zlé vlastnosti. Pri zmene vlhkosti (v rozpätí od 0 % až do bodu nasýtenia vláken, t. j. asi 28 až 32 %) prichádza pri ňom k rozmerovým zmenám (vysychanie, resp. napúčanie dreva) v jednotlivých smeroch (transverzálne – priečne, tangenciálne a radiálne) percentuálne odlišne. Zmeny pozdĺž vláken sú zanedbateľné. Najväčšie rozmerové posuny sa vyskytujú v smere letokruhov (tangenciálne) a asi polovičné v smere kolmom na letokruhy (radiálne). Z tohto dôvodu je nutné, aby drevené podlahy boli pred položením vysušené na 8 až 12 % vlhkosti, v miestnosti sa musia aklimatizovať minimálne 3 dni a klásť pri vlhkosti vzduchu 45 až 65 %, teplote vzduchu okolo 20 °C a vlhkosti podlahového podkladu maximálne 2,5 % z dôvodu presakovania vlhkosti.

Pri preberaní tovaru je preto dôležité trvať na overení a zapísaní vlhkosti kupovaného materiálu, rovnako pred kladením treba overiť vlhkosť podkladu, ktorá nemá prekročiť 2,5 %; inak by mohlo prísť k presakovaniu vlhkosti do podlahy a následne k rozmerovým zmenám, ktoré by spôsobili viditeľné škáry, zdvihnutie podlahy alebo jej nedostatočné priľnutie k podkladu.

Vlastnosti drevenej podlahy

Trvanlivosť podlahy je úzko spätá s tvrdosťou dreva. Čím je drevo tvrdšie, tým menšie je riziko mechanického poškodenia. Tvrdosť dreva je určená jeho hustotou (pojmom hustota sa rozumie podiel medzi hmotou dreva a jeho objemom). Hustotu dreva ovplyvňuje prostredie, v ktorom strom rastie. Drevo rastúce vo vyššie položených oblastiach s chladnejším prostredím je hustejšie, a teda aj tvrdšie. Tvrdosť dreva sa meria guľôčkovou skúškou podľa Brinella a dá sa výrazne ovplyvniť vhodnou voľbou povrchovej úpravy. Ak použijeme lak s vysokou tvrdosťou, môžeme do značnej miery zvýšiť tvrdosť povrchu podlahy a zväčšiť jej odolnosť.

Vďaka pomerne nízkej tepelnej vodivosti drevenej podlahy pociťujeme tepelnú pohodu pri chôdzi naboso. Nízka tepelná vodivosť masívnej podlahy je však v porovnaní s inými podlahovinami nevýhodou pri použití podlahového vykurovania.

Rozdelenie drevených podláh - palubové podlahy

Podlahoviny doskové - základ podlahy tvoria hobľované alebo nehobľované dosky či fošne, ktoré sa kladú bez konštrukčného spoja (na tupý spoj) vedľa seba, pričom sa jedna po druhej pribíjajú alebo skrutkujú k podkladovým vankúšom. V druhom prípade ide o spoj, ktorý sa dá ľahšie rozobrať. Je to najjednoduchší a najstarší spôsob zhotovenia drevenej podlahy, pri ktorom sa využíva predovšetkým drevo smreka, borovice, smrekovca a jedle.

Povrchová úprava sa robí až na hotovej položenej podlahe bez tmelenia pomocou vhodného laku alebo oleja a vosku. Je potrebné dať pozor na zatekanie laku do štrbín medzi doskami, jednak z dôvodu nadmernej spotreby laku a jednak pre možné zlepenie jednotlivých dosák, ktoré by bolo prekážkou rovnomerného zasychania, a tiež pre potenciálny vznik veľkých škár, až prasknutie drevenej dosky v ploche. Pri tejto podlahe treba počítať s viditeľnosťou hláv skrutiek, prípadne klincov na jednotlivých doskách.

Odporúča sa na každý spoj dosky s podkladom voliť dva klince s pomernou vzdialenosťou od kraja dosky, aby sa čo najviac zabránilo konkávnemu či konvexnému prehnutiu dielca. Tento problém nastáva prevažne s rezivom tangenciálnym, teda rezaným mimo stred guľatiny.

Podlahoviny palubové - palubová podlaha je štvorstranne opracované doskové rezivo s hrúbkou väčšou ako 20 mm, šírkou najčastejšie 80 až 148 cm a dĺžkou spravidla 4 a viac metrov. Podlahové palubovky sa vyrábajú s perom a drážkou a pri kladení sa zasúvajú do seba. Následne sa skryto pribíjajú na pripravený rošt alebo vankúše. Využíva sa najmä drevo smrekové, borovicové, smrekovcové, listnatých stromov – javora, jaseňa, brezy, buka, duba, agáta, orecha, jelše – podľa želania zákazníka. Do starých stavieb typu sedliackych domov a chát sa siaha predovšetkým po ihličnatom dreve, do nových stavieb a zaťaženejších priestorov sa kladie drevo tvrdšie, ako je dub, jaseň, buk a ďalšie.

Palubovky sa dodávajú bez povrchovej úpravy, ktorá sa následne vykonáva pomocou laku či oleja. Ďalšou možnou úpravou je tzv. kefovanie špeciálnymi kefami, ktorými sa odstráni z povrchu dreva mäkší letokruh a docieli sa tak tvrdší, rustikálny povrch podlahovej plochy. Palubové podlahoviny sa vyrábajú buď so zrazením (skosená hrana na nášľapnej strane), alebo bez neho. Okrem našich drevín sa k nám dovážajú palubové podlahoviny z exotických drevín najmä z Indonézie, Južnej a Severnej Ameriky, Číny a Afriky. Pri tomto tovare treba dbať na kvalitu.

Drevo zo stromov umelo vypestovaných na plantážach má pre použitie na podlahové krytiny horšie vlastnosti – rýchlejší prírastok jednotlivých letokruhov sa odráža na menšej tvrdosti. Palubovky sa dovážajú najmä s rozmermi 15 × 90 × 450 až 1 200 mm alebo 19 × 106 × 450 až 1 200 mm. Najčastejšie sú druhy ako tík, mahagón, iroko, wenge, jatoba, ipe, merbau, ovangol, bubinga, padauk a céder.

Rozdelenie drevených podláh - Parkety

Parkety sú drevené podlahy s nášľapnou vrstvou usporiadanou do rôznych vzorcov, spojené perom a drážkou alebo poukladané na tupý spoj. V európskej norme (EN 13756 Wood Flooring – terminology) je k definícii doplnený ešte parameter udávajúci minimálnu hrúbku nášľapnej vrstvy – 2,5 mm.

Parketové vlysy (vlysky) - ide o parketové vlysy s perom a drážkou po celom obvode. Jednotlivé dielce sú štvorstranne frézované. Ako jeden z mála typov podláh sú presne definované normou EN 13226 (STN 49 2130). Na základe tejto normy sa parkety delia do troch tried (+ voľná trieda) podľa výskytu charakteristických prvkov (beľ, hrče, zárasty, trhliny, sklon vláken, farebné odlišnosti, dreňové lúče atď.).

Triedy sa označujú kruhom, trojuholníkom a štvorcom. Pre každú drevinu uvádza norma tabuľky so zoznamom parametrov a povolených hodnôt (napríklad veľkosť a počet hrčí, zásmolok atď.). Táto norma ďalej opisuje povolený obsah vlhkosti a geometrické parametre vlysov (nominálne hodnoty hrúbky, šírky a dĺžky, povolené odchýlky a vzájomné pomery medzi geometrickými parametrami). Štandardný rozmer parketového vlysu je 22 × 70 × 400, ale na želanie zákazníka možno rozmer upravovať, čo sa prejaví na konečnej cene. Parketové vlysy sa skladajú do rôznych vzorov – stromčekový, nepravidelný remeň, šachovnica, rybinový, dvojitá rybina a podobne.

Mozaikové a kazetové parkety - ide o lamely alebo vlysy malých rozmerov (hrúbka 8 až 12 mm, šírka 30 až 60 mm, dĺžka 10 až 300 mm), ktoré sú poskladané do rozmanitých vzorov. Môžu sa vyrábať ako masívny alebo viacvrstvový typ. Tieto tabule s rozmermi 480 × 480 mm sú buď z rubovej strany vybavené textíliou či sieťovinou, alebo z lícnej strany krepovou páskou, ktorá sa po celoplošnom nalepení tabúľ (na spoj) na podkladovú plochu zbrúsi. Následne prebieha tmelenie, brúsenie a povrchová úprava lakmi alebo olejovými voskami. Z drevín sa využívajú nielen listnaté (dub, jaseň, buk, agát, orech, javor, čerešňa), ale aj ihličnaté (smrekovec).

Tabule možno poskladať aj kombináciou jednotlivých drevín a tvarov. Bežné vzory sú nepravidelný remeň, šachovnica atď. Zo starších podláh môžeme menovať tiež zámocké parkety, ktorých základ tvoria intarzované štvorce zložené z masívnych dielcov, ktoré sú zvyčajne spojené na vložené pero alebo nalepené na tzv. sendvič. Líšia sa predovšetkým použitím rôznych drevín, tvarom a farbou. Poskladané sú do celkom originálnych a neobmedzene variabilných obrazcov. Dnes sa inštalujú zväčša do historických objektov a luxusných interiérov, čomu zodpovedá aj ich cena.

Zvláštnym typom podlahy je tzv. priemyselná mozaika. Vyrába sa z lamiel úzkych 8 až 20 mm, dlhých 160 až 420 mm, ktoré sa skladajú na tupý spoj do pásov hrubých 20 až 22 mm a širokých 160 až 320 mm. Vďaka malým rozmerom jednotlivých lamiel neprichádza k príliš veľkým objemovým zmenám a podlaha je stabilnejšia. Tieto podlahy bývali predovšetkým súčasťou priemyselných objektov, ale dnes sa s nimi stretávame aj v moderných interiéroch; pre architektov sú príťažlivé svojou ojedinelou skladbou, ktorá výrazne oživí celý interiér. Okrem tejto výnimočnosti je ďalšou výhodou možnosť viacnásobného zbrúsenia až do hĺbky 15 mm, čo podstatne predlžuje životnosť podlahy.

Priemyselné podlahové mozaiky z európskych drevín sú cenovo dostupné (pri exotických drevinách je cena zväčša vyššia), musíme však počítať so zvýšením ceny o podklad (podlaha je lepená dvojzložkovým polyuretánovým lepidlom na pripravenú podkladovú plochu). Povrch sa na želanie zákazníka upravuje lakom alebo olejom. Je nutné uvedomiť si, aký efekt chceme dosiahnuť. Lakom sa zvýrazní textúra a jednotlivé odlišnosti jadra a beli, olejom docielime celkové zjednotenie jednotlivých lamiel. Nespornou výhodou olejovej povrchovej úpravy je jednoduchá opraviteľnosť pri poškodení a ľahké tónovanie potrebných odtieňov.

Lamparkety - Jednotlivé prírezy prevažne malých rozmerov (10 × 60 × 30 mm) sú štvorstranne opracované, bez pera a drážky, fixujú sa k podkladu lepením na spoj. Často sa používajú do panelových bytov, a to najmä pre ich cenovú dostupnosť a nenahraditeľné vlastnosti prírodného materiálu. Nespornou výhodou je možná zámena laminátovej podlahy navrhnutej v stavebnom projekte lamparketami, a to z dôvodu rovnakej hrúbky týchto dvoch podláh.

Ako na údržbu drevennej podlahy ...

Aby drevená podlaha vydržala dlho krásna, elegantna a s reprezentatívnym vzhľadom, musíme sa o ňu starať.

Typy drevenných podláh

Drevené podlahy vďaka svojmu jedinečnému charakteru, vyvolávajú v človeku pocit harmónie a tepla.

Môj názor o podlahách ...

Po dlhoročných skúsenostiach v zahraničí pri rôznych zákazkach som ako majiteľ firmy ...